Už tisícky rokov je striebro používané na liečenie vďaka svojim anti-bakteriálnym účinkom. Znalosti o jeho liečebných, ochranných a regeneračných účinkoch môžu byť vystopované až do obdobia starovekého Grécka a Rímskej ríše. Dlho pred objavením moderných farmaceutík bolo striebro používané ako dezinfekčný prostriedok a antibiotikum.
Zamyslite sa nad týmito zaujímavými skutočnosťami:
- Starí Gréci používali strieborné nádoby, v ktorých uchovávali vodu a iné tekutiny, aby dlhšie vydržali čerstvé. Podľa spisov od Herodota (484 – 430 pred Kr.), gréckeho filozofa a historika, bolo striebro používané dávno pred naším letopočtom.
- Rimania uchovávali víno v strieborných urnách, aby zabránili jeho znehodnoteniu.
- Používanie striebra je zmienené aj v spisoch zo starovekého Egypta.
- V stredoveku striebro chránilo bohatých v čase morových epidémií.
- Pred príchodom moderných antibiotík bolo známe, že choroboplodné organizmy nie sú schopné prežiť v prítomnosti striebra. Následne bolo striebro používané na výrobu tanierov, mís a nádob na pitie.
- Predovšetkým majetnejší uchovávali jedlo a jedli zo strieborných nádob aby zabránili rastu baktérií.
- Čínski cisári a ich dvorania používali na jedenie strieborné paličky.
- Druidovia zanechali dôkazy o používaní striebra.
- Usadlíci v austrálskom vnútrozemí uchovávali vodu v strieborných nádobách, aby zabránili jej skazeniu.
- Priekopníci cestujúci americkým západom zistili, že ak vložia striebornú alebo medenú mincu do sudov s pitnou vodou, nerozšíria sa v nich baktérie, riasy a pod.
- Bolo známe, že strieborná minca vložená do mlieka ho udrží čerstvé. Niektorí z nás sa možno pamätáte na starých rodičov, ktorí robili to isté.
- Lístočky striebra boli používané na zabránenie infekciám v ranách vojakov počas I. svetovej vojny.
- Pred zavedením antibiotík, koloidné striebro bolo bežne používané v nemocniciach, pretože boli známe jeho anti-bakteriálne účinky.
- Začiatkom 19. storočia lekári používali strieborné nite na zošívanie rán po chirurgických zákrokoch.
- V ajurvédskej medicíne sa kúsky striebra používajú ako tonikum, elixír a regeneračný prostriedok pre pacientov vysilených vekom alebo chorobami.
Znovu objavenie striebra
Až začiatkom 19. storočia učenci znovu objavili to, čo bolo známe už tisícročia – že striebro je silný bojovník proti mikróbom. Začali sa vyvíjať zlúčeniny striebra a striebro sa stalo široko užívaným liečivom. Začiatkom rokov 1900 bolo veľmi rozšírené používanie striebra ako anti-bakteriálnej látky. Do roku 1940 bolo predávaných približne 50 rôznych zlúčenín striebra a používaných na liečenie takmer všetkých infekčných ochorení. Boli dostupné na orálne aj povrchové užívanie alebo ako injekcie.
Avšak začiatkom rokov 1900 sa objavili aj negatívne hodnotenia používania striebra, predovšetkým z dôvodu nadužívania určitých zlúčením s proteínovými prísadami, ktoré spôsobovali sfarbenie kože pod názvom argýria v dôsledku prítomnosti nesprávne pripraveného striebra. Uznávané medicínske časopisy preukázali, že správne pripravené koloidné striebro je úplne bezpečné bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. T. H. Anderson Wells uverejnil v Lancet (16. februára 1918), že koloidné striebro bolo „podané intravenózne … bez akéhokoľvek podráždenia obličiek a bez pigmentácie na koži.”
Nové poznatky o chemických procesoch v organizme priniesli nárast možností použitia koloidov na dezinfekciu aj ako liečiv. Avšak popularita striebra ako všemocného bojovníka proti infekciám mala krátke trvanie.
Ako striebro stratilo obľubu
V období rokov 1930 sa do popredia začali dostávať synteticky vyrábané liečivá, a zisk, spoločne s jednoduchosťou ich priemyselnej výroby boli hlavnou silou na trhu. Vzniklo ohromné vzrušenie z nových „zázračných liečiv” a v tom čase sa ešte nezačali vyskytovať rezistencie voči antibiotikám. V tieni moderných antibiotík tak striebro rýchlo upadalo do zabudnutia.
Pokračovanie užívanie koloidného striebra
Používanie niektorých strieborných preparátov v klasickej medicíne však pretrvalo. Napríklad zriedený dusičnan strieborný sa kvapká do očí novonarodených detí, aby sa zabránilo infekcii, alebo „Silvadine”, hojivá masť na báze striebra, sa používa pri popáleninách na takmer každej stanici prvej pomoci v Amerike. Nové strieborné obväzy boli v Amerike schválené a uvoľnené do predaja Úradom pre potraviny a liečiva (FDA). Ďalšie použitia, ktoré nestratili na popularite:
- Strieborné čistiace filtre na vodu vyrábané vo Švajčiarsku sú používané mnohými národnými a medzinárodnými leteckými spoločnosťami na zabránenie rastu baktérií.
- Elektrické ionizátory, ktoré obohacujú vodu o ióny striebra a medi sa používajú na čistenie bazénov bez nepríjemných efektov chlóru.
- V bývalom Sovietskom zväze používali striebro na sterilizáciu recyklovanej vody v kozmických raketách.
- Švajčiari používajú strieborné filtre v domácnostiach aj kanceláriách.
- Niektoré mestá v USA používajú striebro v čističkách odpadových vôd.
- V japonských kanceláriách je striebro populárne na boj proti toxínom a priemyselným jedom nachádzajúcim sa v ovzduší.
- Strieborné obväzy a strieborné fólie na rany sú komerčne dostupné.
- Striebro sa používa na zabránenie infekciám pri popáleninách
Avšak v mnohých oblastiach sa po rozšírení farmaceutických antibiotík podstatne znížil záujem o striebro ako o anti-bakteriálny prostriedok.
Oživenie striebra v medicíne
Návrat striebra do klasickej medicíny sa začal v roku 1970. Už zosnulý Dr. Carl Moyer, vedúci chirurgického oddelenia Univerzity vo Washingtone získal grant na výskum lepších metód pri liečení popálenín. Dr. Margraf, ako vedúci biochemik, začal spolu s Dr. Moyerom a ostatnými chirurgmi hľadať látku, ktorá by jednak vykazovala dostatočné antiseptické vlastnosti a zároveň by bola bezpečná pri aplikovaní na veľké plochy ľudského tela. Dr. Margraf preskúmal 22 antiseptických zlúčením, avšak u každej z nich zistil nejaké vedľajšie účinky.
Čítaním staršej medicínskej literatúry Dr. Margraf stále nachádzal zmienky o používaní striebra. Keďže koncentrovaný dusičnan strieborný pôsobí leptavo aj bolestivo, rozriedil ho na 0,5 % roztok a zistil, že zabíja agresívne baktérie na popáleninách a zároveň umožňuje rane sa zahojiť. Čo bolo dôležité, baktérie si nedokázali vytvoriť rezistenciu. Ale dusičnan strieborný stále nebol ideálny. Výskum pokračoval použitím vhodnejších preparátov striebra.
Sulfadiazin striebra (Silvadene, Marion Laboratories) je v súčasnosti používaný pri 70 percentách popálenín v strednej Amerike. Objavený Dr. Charles Foxom z „University of Columbia”, sulfadiazin bol úspešné použitý pri liečbe cholery, malárie a syfilisu. Zastavil aj vírus herpes, ktorý spôsobuje boľavé miesta pri nádche alebo pásový opar.
Výsledky ukázali, že koloidné striebro jednak pôsobí vysoko anti-bakteriálne a je neškodné a netoxické pre ľudský organizmus. A čo je ešte dôležitejšie, výskumy ukázali výnimočné výsledky čo sa týka počtu rôznych baktérií, vírusov a plesní, na ktoré pôsobí.
Koloidné striebro: názory odborníkov
Výsledky, ktoré ukázali výnimočnú silu koloidného striebra v boji s mikróbmi, vyvolali záujem najdôležitejších vedcov a výskumníkov v oblasti liečiv na celom svete. Napríklad 50 význačných lekárov v súčasnosti skúma aplikovanie a efektívnosť koloidného striebra na ľudské zdravie. Ako výsledok vzniklo množstvo zaujímavých štúdií.
Podľa odborníkov, žiadny zatiaľ testovaný mikroorganizmus nebol schopný prežiť dlhšie ako 6 minút po priamom styku s koloidným striebrom.
Science Digest označil koloidné striebro za „… zázrak v modernej medicíne” a ďalej uviedol, že „antibiotiká zabíjajú desiatky rôznych choroboplodných organizmov, ale striebro ich zabíja stovky. Nevyskytuje sa rezistencia. Navyše, striebro je prakticky netoxické. Koloidné striebro nepodporuje vytváranie super baktérií ako je to v prípade antibiotík.”
Alfred Searle, zakladateľ gigantu Searle Pharmaceuticals (dnes Monsanto) uviedol: „Aplikovanie koloidného striebra na ľudský organizmus už bolo vykonané vo veľkom množstve prípadov s prekvapujúco úspešnými výsledkami. Pri vnútornom podaní … má výhodu, že je rýchlo smrteľné pre patogény, pričom je netoxické pre organizmus. Je dostatočne stabilné.” Ďalšie informácie naznačujú, že koloidné striebro nevykazuje žiadne škodlivé interakcie s inými liekmi.
Podľa laboratórnych testoch s koloidným striebrom baktérie, vírusy a plesne sú zničené behom niekoľkých minút. Larry C. Ford, M.D. z oddelenia pôrodníctva a gynekológie na UCLA School of Medicine, centra pre zdravotné vedy publikoval 1. novembra 1988: „Testoval som roztoky striebra podľa štandardných anti-mikrobiálnych testov na dezinfekciu. Roztoky striebra pôsobili anti-bakteriálne pri koncentrácii 105 organizmov na 1 ml na Streptococcus Pyogenes, Staphylococcus Aureus, Neisseria Gonorrhea, Gardnerella Vaginalis, Salmonella Typhi a iné črevné patogény, a proti plesňovo na Candida Albicans, Candida Globata a M. Furfur.”
Pretože množstvo organizmov si už vytvorilo rezistenciu na moderné antibiotiká, sú veľmi dôležité výskumy Dr. Roberta Beckera. Becker z University of Syracuse uviedol: „Všetky testované organizmy boli citlivé na elektricky generované ióny striebra, vrátane takých, ktoré sú rezistentné na všetky známe antibiotiká… Ani v jednom prípade sa neprejavili žiadne negatívne vedľajšie účinky.”
Hoci výskumníci aj profesionálni lekári už hovoria o „super-mikróboch”, t.j. mikróboch, ktoré sa stali rezistentnými voči antibiotikám, zdá sa, že baktérie nie sú schopné si vytvoriť rezistentnosť voči striebru. Striebro reaguje s mikróbmi tromi rôznymi spôsobmi: pôsobením na bunkové membrány, zabudovaním do DNA bunky a blokovaním metabolizmu baktérie. Znižuje rast stoviek rôznych typov baktérií, vrátane niektorých, ktoré nereagujú na bežné farmaceutické anti-bakteriálne liečivá. Pretože striebro blokuje rast a rozšírenie mikroorganizmov rôznymi metódami, je pre baktérie ťažké vybudovať si voči striebru rezistenciu. Na rozdiel od iných kovov, striebro nie je škodlivé pre človeka, iba pre mikróby. Nie je ani návykové a je veľmi ťažké sa ním predávkovať. V praktickom živote sa používa už tisícky rokov, a navyše posledné vedecké štúdie na ľuďoch aj zvieratách ukázali, že rany ošetrované striebrom sa hoja rýchlejšie v porovnaní s ranami ošetrovanými bez striebra.
Všetko staré je opäť nové
Niektorí výskumníci, ako napríklad Dr. Leonard Keene Hirschberg, A.M., M.D. z Univerzity Johna Hopkinsa verí, že vývoj možností koloidného striebra je iba na začiatku. Na rozdiel od antibiotík, ktoré sú aktívne iba na baktérie, koloidné striebro ničí určité enzýmy, potrebné pre anaeróbne baktérie, vírusy, kvasinky a plesne, čo má za následok zničenie týchto mikroorganizmov. Ďalším znakom je, že tieto baktérie nie sú schopné si vyvinúť rezistenciu na striebro, ako to robia v prípade antibiotík, pretože striebro napáda zdroj ich energie, nie organizmy samotné.
V súčasnosti koloidné striebro zažíva zaslúžený návrat v používaní aj vo výskume, potvrdzujúc tak staré príslovie, že „nič nie je pod slnkom nové.”